Významné mimoškolské aktivity našich študentov a študentiek
Tanečné domy na Podpoľaní
|
|
Matej Vreštiak, študent druhého ročníka (Bc. štúdium), spoločne s ďalšími študentami a študentkami katedry organizuje pravidelné Tanečné domy na Podpoľaní, a to v Hriňovej. Tešia sa mimoriadnej obľube a veľkej návštevnosti. Viac informácií a foto-galériu nájdete na FB stránke podujatia. Najbližší tanečný dom sa bude konať 9. 1. 2016, školu tanca budú viesť naši študenti Marek Sabol a Matej Vreštiak. Hudobne sprevádzať tanečníkov bude ĽH Rada Kertisa z Košíc (ĽH Fs Borievka).
Učebnica regionálnej výchovy Bc. Moniky Konopáskovej (2. ročník/Mgr.)
"V máji roku 2010 Katedra etnológie a etnomuzikológie zorganizovala kolektívny terénny výskum študentiek a študentov 1. a 2. ročníka bakalárskeho štúdia, počas ktorého sme zbierali informácie a materiály na nami vybrané témy: architektúra a bývanie, detský folklór, hudba, kalendárne obyčaje, odev, ľudové piesne, tradičné remeslá. Z týchto materiálov vznikli ročníkové práce, ktoré sa sali základom pre vytvorenie učebných textov a metodickej príručky.
Texty bolo potrebné zjednodušiť a preformulovať, aby im rozumeli žiačky a žiaci 5. ročníka, upraviť tak, aby tvorili jednotný celok a navzájom sa dopĺňali, a tiež, samozrejme, pripojiť vhodný obrazový materiál, zaujímavé výpovede informátoriek a informátorov, slovníček pre deti, rôzne úlohy, atď. Nevyhnutnou bola formálna jednotnosť textu, faktografická a jazyková správnosť, preto som jednotlivé časti konzultovala s autorkami a autormi ročníkových prác, mojimi pedagogičkami, obyvateľkami obce Podhorany a ďalšími ľuďmi.
K učebným textom som zostavila metodickú príručku pre učiteľku alebo učiteľa regionálnej výchove, v ktorej je možné nájsť stručnú históriu regionálnej výchovy na Slovensku, odporúčanú literatúru, tematický výchovno-vzdelávací plán, učebné osnovy, námety na celoročnú samostatnú činnosť žiakov a žiačok, rozšírené texty k tradičnej kultúre Podhorian doplnené o poznámky z odbornej literatúry, odkazy na odbornú literatúru. Ku každému textu je vytvorená aspoň jedna vzorová príprava na vyučovaciu hodinu, teda námet na presný postup, aby mal učiteľ alebo učiteľka čo najviac uľahčenú prácu pri vyučovaní predmetu, ktorý, predpokladám, nevyštudoval. Vzorové prípravy sú tiež doplnené pracovnými listami, audio a video nahrávkami, obrázkami, fotografiami, nákresmi, úlohami a pod., preto je súčasťou metodickej príručky aj CD a DVD príloha.
Niekoľko slov o regionálnej výchove na Slovensku
Pravdepodobne prvé zmienky o využívaní prvkov tradičnej kultúry na Slovensku pochádzajú z 90. rokov 19. storočia, kedy bolo rozšírené tzv. Svojrázové hnutie. V období socializmu bola tradičná kultúra odsúvaná do úzadia najmä pre jej nadväznosť na kresťanstvo. Podporovaný bol hlavne scénický folklorizmus. Od 90. rokov 20. storočia začali na Slovensku vznikať školy s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy, zamerané na výučbu žiačok a žiakov prostredníctvom regionálnych prvkov – obyčají, slovesnosti, tancov, piesní, dialektu, regionálneho názvoslovia, osobností regiónu, atď. Ako jedna z prvých využívala regionálne prvky vo vyučovacom procese Základná škola v Liptovských Sliačoch. K ďalším takýmto školám okrem iných patria napr. základné školy v (uvedené v abecednom poradí): Banskej Bystrici, Bratislave, Detve, Liptovskej Lúžnej, Liptovskej Tepličke, Liptovských Sliačoch, Malatinej, Mani, Očovej, Semerove, Slovenskej Ľupči, Zázrivej, Ždiari. Uplatňovanie prvkov tradičnej kultúry vo vyučovacom procese sa realizovalo aj realizuje viacerými spôsobmi:
Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (č. 245/2008 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2008, umožnil školám vytvoriť si popri Štátnom vzdelávacom programe aj vlastný Školský vzdelávací program. V rámci neho je možné zvoliť si predmety z ponuky odporúčaných predmetov alebo vytvoriť vlastné predmety, a tým zvoliť špecifické zameranie a smerovanie školy. Tu sa školám otvára široký priestor na činnosť, ktorou môžu zaujať a prilákať žiakov, žiačky a ich rodičov. Je to tiež priestor, kde sa dá využiť regionálna výchova." (Monika Konopásková)
Texty bolo potrebné zjednodušiť a preformulovať, aby im rozumeli žiačky a žiaci 5. ročníka, upraviť tak, aby tvorili jednotný celok a navzájom sa dopĺňali, a tiež, samozrejme, pripojiť vhodný obrazový materiál, zaujímavé výpovede informátoriek a informátorov, slovníček pre deti, rôzne úlohy, atď. Nevyhnutnou bola formálna jednotnosť textu, faktografická a jazyková správnosť, preto som jednotlivé časti konzultovala s autorkami a autormi ročníkových prác, mojimi pedagogičkami, obyvateľkami obce Podhorany a ďalšími ľuďmi.
K učebným textom som zostavila metodickú príručku pre učiteľku alebo učiteľa regionálnej výchove, v ktorej je možné nájsť stručnú históriu regionálnej výchovy na Slovensku, odporúčanú literatúru, tematický výchovno-vzdelávací plán, učebné osnovy, námety na celoročnú samostatnú činnosť žiakov a žiačok, rozšírené texty k tradičnej kultúre Podhorian doplnené o poznámky z odbornej literatúry, odkazy na odbornú literatúru. Ku každému textu je vytvorená aspoň jedna vzorová príprava na vyučovaciu hodinu, teda námet na presný postup, aby mal učiteľ alebo učiteľka čo najviac uľahčenú prácu pri vyučovaní predmetu, ktorý, predpokladám, nevyštudoval. Vzorové prípravy sú tiež doplnené pracovnými listami, audio a video nahrávkami, obrázkami, fotografiami, nákresmi, úlohami a pod., preto je súčasťou metodickej príručky aj CD a DVD príloha.
Niekoľko slov o regionálnej výchove na Slovensku
Pravdepodobne prvé zmienky o využívaní prvkov tradičnej kultúry na Slovensku pochádzajú z 90. rokov 19. storočia, kedy bolo rozšírené tzv. Svojrázové hnutie. V období socializmu bola tradičná kultúra odsúvaná do úzadia najmä pre jej nadväznosť na kresťanstvo. Podporovaný bol hlavne scénický folklorizmus. Od 90. rokov 20. storočia začali na Slovensku vznikať školy s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy, zamerané na výučbu žiačok a žiakov prostredníctvom regionálnych prvkov – obyčají, slovesnosti, tancov, piesní, dialektu, regionálneho názvoslovia, osobností regiónu, atď. Ako jedna z prvých využívala regionálne prvky vo vyučovacom procese Základná škola v Liptovských Sliačoch. K ďalším takýmto školám okrem iných patria napr. základné školy v (uvedené v abecednom poradí): Banskej Bystrici, Bratislave, Detve, Liptovskej Lúžnej, Liptovskej Tepličke, Liptovských Sliačoch, Malatinej, Mani, Očovej, Semerove, Slovenskej Ľupči, Zázrivej, Ždiari. Uplatňovanie prvkov tradičnej kultúry vo vyučovacom procese sa realizovalo aj realizuje viacerými spôsobmi:
- vytvorenie samostatného predmetu regionálna výchova (napr. ZŠ v Podhoranoch),
- vytvorenie viacerých samostatných predmetov (napr. ako v ZŠ v Liptovskej Tepličke regionálny dejepis, regionálny zemepis, regionálna hudobná výchova),
- využívanie prvkov tradičnej kultúry v jednotlivých už existujúcich vyučovacích predmetoch (napr. v rámci predmetu hudobná výchova sa žiaci učia aj lokálne piesne).
Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (č. 245/2008 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2008, umožnil školám vytvoriť si popri Štátnom vzdelávacom programe aj vlastný Školský vzdelávací program. V rámci neho je možné zvoliť si predmety z ponuky odporúčaných predmetov alebo vytvoriť vlastné predmety, a tým zvoliť špecifické zameranie a smerovanie školy. Tu sa školám otvára široký priestor na činnosť, ktorou môžu zaujať a prilákať žiakov, žiačky a ich rodičov. Je to tiež priestor, kde sa dá využiť regionálna výchova." (Monika Konopásková)
Gajdošský dvor a ďalšie organizačné aktivity Alžbety Čadeckej (2. ročník/Mgr.) /2. 12. 2012
"Gajdošský dvor sa tento rok (2012) prvýkrát pripojil ku kultúrnym dvorom festivalu Hontianska Paráda v Hrušove. Miesto konania sme si vybrali kvôli stretu hlavnej myšlienky festivalu s našimi snami, a to priblížiť, najmä však prinavrátiť gajdy širokej verejnosti.
Návštevníci festivalu mali možnosť pri vstupe do gajdošského dvora zhliadnuť ukážku výroby gájd, ktorú prezentoval výrobca gájd Juraj Dufek. Na stole pred ním boli poukladané neopracované kúsky dreva, postupne sa meniace na vyzdobenú melodickú píšťalu gájd. Vďaka názornej ukážke výrobných postupov si každý návštevník mohol uvedomiť pomerne dlhú cestu výroby i to, na akom princípe gajdy fungujú. Hlavne deti ale aj ostatní záujemci mali možnosť priučiť sa výrobe trstinových piskorov, ktoré v minulosti často slúžili ako detská hudobná hračka.
Návštevníci festivalu mali možnosť pri vstupe do gajdošského dvora zhliadnuť ukážku výroby gájd, ktorú prezentoval výrobca gájd Juraj Dufek. Na stole pred ním boli poukladané neopracované kúsky dreva, postupne sa meniace na vyzdobenú melodickú píšťalu gájd. Vďaka názornej ukážke výrobných postupov si každý návštevník mohol uvedomiť pomerne dlhú cestu výroby i to, na akom princípe gajdy fungujú. Hlavne deti ale aj ostatní záujemci mali možnosť priučiť sa výrobe trstinových piskorov, ktoré v minulosti často slúžili ako detská hudobná hračka.
|
Z Gajdošského dvora sa voľne prechádzalo do Gajdošskej izby. Tá bola vyzdobená výstavou slovenských gájd rôznych typov a ako zaujímavosť sme pripojili i španielske či historické typy gájd. Atmosféru dotvárali plagáty z domácich i zahraničných festivalov, články z novín, informačné letáky skupín a súborov, v ktorých pôsobia hráči na gajdách. Okrem toho to bolo množstvo knižných publikácií, súčasné i historické fotografie gájd, ďalej články o významných slovenských gajdošoch (napr. o Jozefovi Antalíkovi, Dominikovi Garajovi, Jurajovi Michelíkovi a iných). Ako zvláštnosť sme pripravili mapu, na ktorej si návštevníci mohli pozrieť obrázky s typologickým popisom gájd vyskytujúcich sa v jednotlivých kultúrnych regiónoch Slovenska. Veľkou zaujímavosťou, ktorá divákov potešila bola videoprojekcia filmov s gajdošskou tematikou, nahrávky z gajdošských festivalov, vystúpení alebo dokumentárne filmové snímky.
|
|
Samozrejme celá výstava a „život“ v gajdošskom dvore sa nezaobišiel bez zvuku gájd a odborného výkladu od samotných gajdošov: gajdošský dvor dopĺňalo celkom 15 gajdošov osobne :-)! V budúcnosti by sme chceli gajdošský dvor zdokonaliť, rozšíriť o množstvo ďalších informácií, hlavne pripojiť školu tanca s gajdošským hudobným sprievodom a v neposlednom rade získať ďalších priaznivcov tohto hudobného nástroj či záujemcov o výučbu hry na gajdách.
Gajdošský dvor organizovalo Občianske združenie Spojené huky Slovenska, ktorého členmi sú aj študenti a absolventi Katedry etnológie a etnomuzikológie FF UKF v Nitre." (Alžbeta Čadecká)
Gajdošský dvor organizovalo Občianske združenie Spojené huky Slovenska, ktorého členmi sú aj študenti a absolventi Katedry etnológie a etnomuzikológie FF UKF v Nitre." (Alžbeta Čadecká)
