Významné mimoškolské aktivity našich študentov a študentiek
NAŠI ŠTUDENTI A DOKTORANDI NA CELOSLOVENSKÝCH SÚŤAŽNÝCH PREHLIADKACH VIDIEČANOVA HABOVKA A JAZYKOM TANCA
Mnohé naše študentky a viacerí študenti aktívne pôsobia vo folklórnych kolektívoch a ľudových hudbách. Svoj úprimný záujem o tradičnú kultúru spájajú s odbornými vedomosťami a poznatkami, ktoré nadobúdajú počas štúdia, a pretavujú ich do svojich voľnočasových aktivít v rámci folklorizmu. Tieto ich aktivity s radosťou sledujeme, podporujeme a úprimne sa z nich tešíme. Už budúci týždeň sa uskutoční celoslovenské kolo súťaže hudobného folklóru dospelých – Vidiečanova Habovka 2025. Cez regionálne a krajské kolá, ktoré prebiehali počas celého roka, sa do finálovej prehliadky prebojovali aj študenti a študentky oddelenia etnológie a kolektívy, v ktorých pôsobia naši doktorandi ako odborní a pedagogickí vedúci či externí spolupracovníci.
O týždeň neskôr sa uskutoční aj celoštátna súťažná prehliadka choreografií folklórnych kolektívov – Jazykom tanca 2025. Naši čerství doktorandi Mgr. Michaela Baštáková a Mgr. Peter Gecelovský sú autormi choreografie s názvom „Na bále v Rejdovej“ v interpretácii Folklórneho súboru Háj z Rimavskej Soboty. Táto choreografia úspešne postúpila z krajského kola súťaže a bude odprezentovaná aj na celoslovenskej prehliadke v kategórii A.
Všetkým účastníkom prajeme úspešnú prezentáciu a držíme palce v oboch súťažiach! Vyhlasovateľom a odborným garantom obidvoch súťaží je Národné osvetové centrum.
VIDIEČANOVA HABOVKA Kategória Ľudové hudby:
--
Študent Bc. Gabriel Jankech (2. roč. mgr. štúdia) s kapelou – Ľudová hudba Miroslava Mačuhu – Po oščadnicky „Prostredníctvom hudobného vstupu interpreti prezentujú vývoj oščadnickej ľudovej hudby, a to od trojčlennej „hudeckej muziky“, až po jej rozšírenú formu s dvomi prvými huslistami až do nástrojového obsadenia s malým cimbalom. Inšpiráciou pri rekonštrukcii tohto herného prejavu boli hudobníci: vedúci primáš (a kontráš) Martin Krkoška; primáš a druhý huslista Ján Kyzek; kontráš Štefan Golis; kontrabasista Jozef Kopera a cimbalista Jozef Kyzek.“
--
Študentka Bc. Karina Terézia Smolková (2. roč. mgr. štúdia) ako členka ľudovej hudby nášho absolventa Mgr. Petra Gonšora - Ľudová hudba Petra Gonšora – Rozkazovačky zo Žaškova
„Hudobný vstup prezentuje interpretačný štýl tradičnej sláčikovej hudby z obce Žaškov (okr. Dolný Kubín). Inšpiráciou pre tvorbu hudobného čísla bola sláčiková hudba Jána Hraška (1916-1994) z obdobia, kedy cimbal ešte nebol súčasťou zoskupenia.“
--
Študent Peter Štulrajter (1. roč. bc. štúdia) so svojou muzikou – Muzika Petra Štulrajtera – Muzika spod Bradla
„Hudobný vstup pozostáva z piesní z Priepasného k tancom slovenčina, verbung a čardáš podľa muziky Jána Petruchu. Inšpiráciou bola zvuková nahrávka - hra primáša Jána Petruchu z roku 1979. Kapela je mladým organizmom, ktorý aktuálne pôsobí v Modre. Muzikanti sa venujú interpretácii herných štýlov myjavskej a trnavskej oblasti, Záhoria a Horňácka.“
Doktorandka Mgr. Michaela Baštáková a doktorand Mgr. Peter Gecelovský sú pripravujúcimi pedagógmi speváckeho a tanečného čísla a autori choreografie FS Háj z Rimavskej Soboty
--
Vidiečanova Habovka – Kategória Spevácke skupiny
Na Jozefa z Kobeliarova „Michaela Baštáková sa vo svojej diplomovej práci venovala problematike obyčají spojených s dňom sv. Jozefa v Slanskej doline. Spevácke číslo bolo vytvorené na základe jej terénneho výskumu a zozbieraného spevného materiálu z obce Kobeliarovo. Ide o funkčne-viazané piesne, ktoré lokálne spoločenstvo pomenúva termínom jozefovské. Jozefovský cyklus sa v Slanskej doline zachoval v spontánnej podobe do druhej svetovej vojny.“
--
Jazykom tanca (Kategória A)
Na bále v Rejdovej
„Choreografia prezentuje obdobie 50-tych rokov 20. stor. a zachytáva atmosféru a zábavu mladých ľudí na tanečnej zábave. Tanečné zábavy sa v Rejdovej organizovali na vyhradených miestach v dedine. Zábavy sa viazali ku kalendárnym obyčajam alebo sa konali v sobotu, či v nedeľu, a to najmä v popoludňajších hodinách. Po druhej svetovej vojne sa zábavy organizovali najmä v miestnej krčme, v ktorej bola zriadená miestnosť na to určená. V Rejdovej sa mládež zabávala rôznymi "fíglami" mládencov, spevom a tancom. Medzi tance, ktoré sa v Rejdovej tancovali patrili najmä čardáš, neskôr aj folklorizované spoločenské tance ako valčík, polka či "slovenská polka".“
Doktorandka Mgr. Alexandra Bachledová poskytla odbornú a pedagogickú pomoc a pripravovala na súťaž členky FS Čačina zo Spišskej Novej Vsi a pripravovovala notové zápisy pre členky FS Čerhovčan z Bardejova
--
Vidiečanova Habovka – Kategória Spevácke skupiny
--
FS Čačina „Spevácke číslo pozostáva z viachlasných piesní z rusínskej obce Oľšavica na Spiši, pre ktoré je charakteristické vybočovanie do tercií v konkrétnych častiach melódie a striedanie s unisonom. Prítomná je jemná variantnosť pri vedení melódie. Počas prednesu sa interpretky snažia napodobňovať spôsob frázovania, nasadzovania tónov a spievať vo vyššie položenom tónovom rozsahu. Pramenný materiál zozbieral a sústredil náš absolvent Mgr. Peter Kováč, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu na Spiši."
--
FS Čerhovčan „Doktorandka tiež poskytla odbornú konzultáciu a pripravila notové zápisy viachlasnej interpretácie piesní z obcí Vyšný a Nižný Mirošov na Šariši ako podklad pri nácviku súťažného čísla pre ženskú spevácku skupinu FS Čerhovčan z Bardejova. Spevácke číslo pripravovala Mgr. Katarína Babčáková, PhD. (vrátane výberu materiálu)."
V rámci celoštátnej prehliadky bude ako hudobný lektor participovať aj náš študent Matej Jozef Topoľovský (1. roč. bc. štúdia), ktorý bude viesť praktický workshop zameraný na štýlovú interpretáciu melódií z obce Raslavice na Šariši. Jeho kapela – Ľudová hudba Mateja Topoľovského, laureát Vidiečanovej Habovky 2023, – bude mať na starosti aj večernú zábavu pre všetkých účastníkov tohto ročníka.
O týždeň neskôr sa uskutoční aj celoštátna súťažná prehliadka choreografií folklórnych kolektívov – Jazykom tanca 2025. Naši čerství doktorandi Mgr. Michaela Baštáková a Mgr. Peter Gecelovský sú autormi choreografie s názvom „Na bále v Rejdovej“ v interpretácii Folklórneho súboru Háj z Rimavskej Soboty. Táto choreografia úspešne postúpila z krajského kola súťaže a bude odprezentovaná aj na celoslovenskej prehliadke v kategórii A.
Všetkým účastníkom prajeme úspešnú prezentáciu a držíme palce v oboch súťažiach! Vyhlasovateľom a odborným garantom obidvoch súťaží je Národné osvetové centrum.
VIDIEČANOVA HABOVKA Kategória Ľudové hudby:
--
Študent Bc. Gabriel Jankech (2. roč. mgr. štúdia) s kapelou – Ľudová hudba Miroslava Mačuhu – Po oščadnicky „Prostredníctvom hudobného vstupu interpreti prezentujú vývoj oščadnickej ľudovej hudby, a to od trojčlennej „hudeckej muziky“, až po jej rozšírenú formu s dvomi prvými huslistami až do nástrojového obsadenia s malým cimbalom. Inšpiráciou pri rekonštrukcii tohto herného prejavu boli hudobníci: vedúci primáš (a kontráš) Martin Krkoška; primáš a druhý huslista Ján Kyzek; kontráš Štefan Golis; kontrabasista Jozef Kopera a cimbalista Jozef Kyzek.“
--
Študentka Bc. Karina Terézia Smolková (2. roč. mgr. štúdia) ako členka ľudovej hudby nášho absolventa Mgr. Petra Gonšora - Ľudová hudba Petra Gonšora – Rozkazovačky zo Žaškova
„Hudobný vstup prezentuje interpretačný štýl tradičnej sláčikovej hudby z obce Žaškov (okr. Dolný Kubín). Inšpiráciou pre tvorbu hudobného čísla bola sláčiková hudba Jána Hraška (1916-1994) z obdobia, kedy cimbal ešte nebol súčasťou zoskupenia.“
--
Študent Peter Štulrajter (1. roč. bc. štúdia) so svojou muzikou – Muzika Petra Štulrajtera – Muzika spod Bradla
„Hudobný vstup pozostáva z piesní z Priepasného k tancom slovenčina, verbung a čardáš podľa muziky Jána Petruchu. Inšpiráciou bola zvuková nahrávka - hra primáša Jána Petruchu z roku 1979. Kapela je mladým organizmom, ktorý aktuálne pôsobí v Modre. Muzikanti sa venujú interpretácii herných štýlov myjavskej a trnavskej oblasti, Záhoria a Horňácka.“
Doktorandka Mgr. Michaela Baštáková a doktorand Mgr. Peter Gecelovský sú pripravujúcimi pedagógmi speváckeho a tanečného čísla a autori choreografie FS Háj z Rimavskej Soboty
--
Vidiečanova Habovka – Kategória Spevácke skupiny
Na Jozefa z Kobeliarova „Michaela Baštáková sa vo svojej diplomovej práci venovala problematike obyčají spojených s dňom sv. Jozefa v Slanskej doline. Spevácke číslo bolo vytvorené na základe jej terénneho výskumu a zozbieraného spevného materiálu z obce Kobeliarovo. Ide o funkčne-viazané piesne, ktoré lokálne spoločenstvo pomenúva termínom jozefovské. Jozefovský cyklus sa v Slanskej doline zachoval v spontánnej podobe do druhej svetovej vojny.“
--
Jazykom tanca (Kategória A)
Na bále v Rejdovej
„Choreografia prezentuje obdobie 50-tych rokov 20. stor. a zachytáva atmosféru a zábavu mladých ľudí na tanečnej zábave. Tanečné zábavy sa v Rejdovej organizovali na vyhradených miestach v dedine. Zábavy sa viazali ku kalendárnym obyčajam alebo sa konali v sobotu, či v nedeľu, a to najmä v popoludňajších hodinách. Po druhej svetovej vojne sa zábavy organizovali najmä v miestnej krčme, v ktorej bola zriadená miestnosť na to určená. V Rejdovej sa mládež zabávala rôznymi "fíglami" mládencov, spevom a tancom. Medzi tance, ktoré sa v Rejdovej tancovali patrili najmä čardáš, neskôr aj folklorizované spoločenské tance ako valčík, polka či "slovenská polka".“
Doktorandka Mgr. Alexandra Bachledová poskytla odbornú a pedagogickú pomoc a pripravovala na súťaž členky FS Čačina zo Spišskej Novej Vsi a pripravovovala notové zápisy pre členky FS Čerhovčan z Bardejova
--
Vidiečanova Habovka – Kategória Spevácke skupiny
--
FS Čačina „Spevácke číslo pozostáva z viachlasných piesní z rusínskej obce Oľšavica na Spiši, pre ktoré je charakteristické vybočovanie do tercií v konkrétnych častiach melódie a striedanie s unisonom. Prítomná je jemná variantnosť pri vedení melódie. Počas prednesu sa interpretky snažia napodobňovať spôsob frázovania, nasadzovania tónov a spievať vo vyššie položenom tónovom rozsahu. Pramenný materiál zozbieral a sústredil náš absolvent Mgr. Peter Kováč, ktorý sa dlhodobo venuje výskumu na Spiši."
--
FS Čerhovčan „Doktorandka tiež poskytla odbornú konzultáciu a pripravila notové zápisy viachlasnej interpretácie piesní z obcí Vyšný a Nižný Mirošov na Šariši ako podklad pri nácviku súťažného čísla pre ženskú spevácku skupinu FS Čerhovčan z Bardejova. Spevácke číslo pripravovala Mgr. Katarína Babčáková, PhD. (vrátane výberu materiálu)."
V rámci celoštátnej prehliadky bude ako hudobný lektor participovať aj náš študent Matej Jozef Topoľovský (1. roč. bc. štúdia), ktorý bude viesť praktický workshop zameraný na štýlovú interpretáciu melódií z obce Raslavice na Šariši. Jeho kapela – Ľudová hudba Mateja Topoľovského, laureát Vidiečanovej Habovky 2023, – bude mať na starosti aj večernú zábavu pre všetkých účastníkov tohto ročníka.
NAŠA ŠTUDENTKA VEDIE DETSKÝ FOLKLÓRNY SÚBOR V ORAVSKEJ POLHORE
Opäť vám prinášame ukážku z voľnočasových aktivít našich študentov, ktoré nás nesmierne tešia. 📌 Renáta Plevjaková (3. roč. Bc. štúdia) už tretím rokom vedie Detský folklórny súbor Javorina v Oravskej Polhore, ktorý dnes pôsobí pod občianskym združením Polhoranka. Súbor vznikol v roku 2022 v spolupráci s obcou a občianskym združením Návrat ku koreňom. Pôvodne išlo o projekt výučby hry na tradičných hudobných nástrojoch – gajdách, pastierskej píšťalke, husliach, malej goralskej base a tiež výučby spevu. 🎶 Postupne sa projekt rozvinul do plnohodnotného detského folklórneho súboru, ktorý dnes navštevuje 63 detí, z toho 49 dievčat a 14 chlapcov. Spolu s Tamarou Plevjakovou a našim študentom Antonom Nevedelom (2. roč. Bc. štúdia) sa venujú výučbe 👉 v Európskom centre gajdošskej kultúry v Oravskej Polhore. Renáta vyučuje spev a hru na malej goralskej base, Tamara sa venuje husliam a Anton vyučuje hru na gajdách a pastierskej píšťale, 🙏 pričom vychádzajú zo starých nahrávok. Pri organizácii súboru a písaní projektov im pomáha Alžbeta Selecká Čadecká, naša absolventka a kultúrna referentka. Deti pravidelne vystupujú na mnohých kultúrnych podujatiach. Súbor sa predstavil aj v Česku a v Poľsku, pričom obec Oravská Polhora dlhodobo spolupracuje s poľskou obcou Zawoja, ktorá organizuje workshopy, prednášky a školenia nielen pre vedúcich folklórnych telies. Podobne sa členovia súboru a ich lektori aktívne zúčastňujú aj workshopov, prednášok a školení na Slovensku, organizovaných v spolupráci s obcou Oravská Polhora a Oravským kultúrnym strediskom. Lektormi sú Michal Noga a Peter Obuch (husle), Matej Beňo (gajdy), Andrea Jágerová (spev) a Peter Hrabovský (tanec). 🥰 Renáta Plevjaková sa v rámci bakalárskej práce venuje téme “Podoby ženského ľudového odevu v Oravskej Polhore v prvej polovici 20. storočia”. Získané poznatky naplno využíva pri vedení kolektívu, čo sa odráža v odievaní všetkých jeho členov. V rámci terénneho výskumu pravidelne získava množstvo cenných informácií, ktoré postupne plánuje využiť aj v ďalšej činnosti súboru.
--
Foto: Renáta Plevjaková
--
Foto: Renáta Plevjaková
NAŠE ŠTUDENTKY VEDÚ DETSKÚ ĽUDOVÚ HUDBU
V októbri 2024 sa na pôde ZUŠ v Mojmírovciach sformovala detská ľudová hudba, ktorú aktívne vedú naše študentky, Paulína Chudáčiková (1. roč. bc. štúdia) a Daniela Švolíková (2. roč. bc. štúdia). V rámci tejto činnosti sa primárne venujú spracúvaniu hudobno-folklórneho materiálu z okolia Nitry, ale aj vzdialenejších obcí ako Nitrianske Rudno, Veľká Maňa a ďalšie. Ich cieľom je prostredníctvom tradičnej hudby pestovať u žiakov vzťah k lokálnemu a regionálnemu kultúrnemu dedičstvu. A my sa z týchto dobrovoľných počinov a mimouniverzitných aktivít nášho študentstva nesmierne tešíme! Veríme, že sa čoskoro podelíme o množstvo ďalších.
--
foto: PhDr. Michala Fúsková, PhD.
--
foto: PhDr. Michala Fúsková, PhD.
Tanečné domy na Podpoľaní
|
|
Matej Vreštiak, študent druhého ročníka (Bc. štúdium), spoločne s ďalšími študentami a študentkami katedry organizuje pravidelné Tanečné domy na Podpoľaní, a to v Hriňovej. Tešia sa mimoriadnej obľube a veľkej návštevnosti. Viac informácií a foto-galériu nájdete na FB stránke podujatia. Najbližší tanečný dom sa bude konať 9. 1. 2016, školu tanca budú viesť naši študenti Marek Sabol a Matej Vreštiak. Hudobne sprevádzať tanečníkov bude ĽH Rada Kertisa z Košíc (ĽH Fs Borievka).
Učebnica regionálnej výchovy Bc. Moniky Konopáskovej (2. ročník/Mgr.)
"V máji roku 2010 Katedra etnológie a etnomuzikológie zorganizovala kolektívny terénny výskum študentiek a študentov 1. a 2. ročníka bakalárskeho štúdia, počas ktorého sme zbierali informácie a materiály na nami vybrané témy: architektúra a bývanie, detský folklór, hudba, kalendárne obyčaje, odev, ľudové piesne, tradičné remeslá. Z týchto materiálov vznikli ročníkové práce, ktoré sa sali základom pre vytvorenie učebných textov a metodickej príručky.
Texty bolo potrebné zjednodušiť a preformulovať, aby im rozumeli žiačky a žiaci 5. ročníka, upraviť tak, aby tvorili jednotný celok a navzájom sa dopĺňali, a tiež, samozrejme, pripojiť vhodný obrazový materiál, zaujímavé výpovede informátoriek a informátorov, slovníček pre deti, rôzne úlohy, atď. Nevyhnutnou bola formálna jednotnosť textu, faktografická a jazyková správnosť, preto som jednotlivé časti konzultovala s autorkami a autormi ročníkových prác, mojimi pedagogičkami, obyvateľkami obce Podhorany a ďalšími ľuďmi.
K učebným textom som zostavila metodickú príručku pre učiteľku alebo učiteľa regionálnej výchove, v ktorej je možné nájsť stručnú históriu regionálnej výchovy na Slovensku, odporúčanú literatúru, tematický výchovno-vzdelávací plán, učebné osnovy, námety na celoročnú samostatnú činnosť žiakov a žiačok, rozšírené texty k tradičnej kultúre Podhorian doplnené o poznámky z odbornej literatúry, odkazy na odbornú literatúru. Ku každému textu je vytvorená aspoň jedna vzorová príprava na vyučovaciu hodinu, teda námet na presný postup, aby mal učiteľ alebo učiteľka čo najviac uľahčenú prácu pri vyučovaní predmetu, ktorý, predpokladám, nevyštudoval. Vzorové prípravy sú tiež doplnené pracovnými listami, audio a video nahrávkami, obrázkami, fotografiami, nákresmi, úlohami a pod., preto je súčasťou metodickej príručky aj CD a DVD príloha.
Niekoľko slov o regionálnej výchove na Slovensku
Pravdepodobne prvé zmienky o využívaní prvkov tradičnej kultúry na Slovensku pochádzajú z 90. rokov 19. storočia, kedy bolo rozšírené tzv. Svojrázové hnutie. V období socializmu bola tradičná kultúra odsúvaná do úzadia najmä pre jej nadväznosť na kresťanstvo. Podporovaný bol hlavne scénický folklorizmus. Od 90. rokov 20. storočia začali na Slovensku vznikať školy s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy, zamerané na výučbu žiačok a žiakov prostredníctvom regionálnych prvkov – obyčají, slovesnosti, tancov, piesní, dialektu, regionálneho názvoslovia, osobností regiónu, atď. Ako jedna z prvých využívala regionálne prvky vo vyučovacom procese Základná škola v Liptovských Sliačoch. K ďalším takýmto školám okrem iných patria napr. základné školy v (uvedené v abecednom poradí): Banskej Bystrici, Bratislave, Detve, Liptovskej Lúžnej, Liptovskej Tepličke, Liptovských Sliačoch, Malatinej, Mani, Očovej, Semerove, Slovenskej Ľupči, Zázrivej, Ždiari. Uplatňovanie prvkov tradičnej kultúry vo vyučovacom procese sa realizovalo aj realizuje viacerými spôsobmi:
Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (č. 245/2008 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2008, umožnil školám vytvoriť si popri Štátnom vzdelávacom programe aj vlastný Školský vzdelávací program. V rámci neho je možné zvoliť si predmety z ponuky odporúčaných predmetov alebo vytvoriť vlastné predmety, a tým zvoliť špecifické zameranie a smerovanie školy. Tu sa školám otvára široký priestor na činnosť, ktorou môžu zaujať a prilákať žiakov, žiačky a ich rodičov. Je to tiež priestor, kde sa dá využiť regionálna výchova." (Monika Konopásková)
Texty bolo potrebné zjednodušiť a preformulovať, aby im rozumeli žiačky a žiaci 5. ročníka, upraviť tak, aby tvorili jednotný celok a navzájom sa dopĺňali, a tiež, samozrejme, pripojiť vhodný obrazový materiál, zaujímavé výpovede informátoriek a informátorov, slovníček pre deti, rôzne úlohy, atď. Nevyhnutnou bola formálna jednotnosť textu, faktografická a jazyková správnosť, preto som jednotlivé časti konzultovala s autorkami a autormi ročníkových prác, mojimi pedagogičkami, obyvateľkami obce Podhorany a ďalšími ľuďmi.
K učebným textom som zostavila metodickú príručku pre učiteľku alebo učiteľa regionálnej výchove, v ktorej je možné nájsť stručnú históriu regionálnej výchovy na Slovensku, odporúčanú literatúru, tematický výchovno-vzdelávací plán, učebné osnovy, námety na celoročnú samostatnú činnosť žiakov a žiačok, rozšírené texty k tradičnej kultúre Podhorian doplnené o poznámky z odbornej literatúry, odkazy na odbornú literatúru. Ku každému textu je vytvorená aspoň jedna vzorová príprava na vyučovaciu hodinu, teda námet na presný postup, aby mal učiteľ alebo učiteľka čo najviac uľahčenú prácu pri vyučovaní predmetu, ktorý, predpokladám, nevyštudoval. Vzorové prípravy sú tiež doplnené pracovnými listami, audio a video nahrávkami, obrázkami, fotografiami, nákresmi, úlohami a pod., preto je súčasťou metodickej príručky aj CD a DVD príloha.
Niekoľko slov o regionálnej výchove na Slovensku
Pravdepodobne prvé zmienky o využívaní prvkov tradičnej kultúry na Slovensku pochádzajú z 90. rokov 19. storočia, kedy bolo rozšírené tzv. Svojrázové hnutie. V období socializmu bola tradičná kultúra odsúvaná do úzadia najmä pre jej nadväznosť na kresťanstvo. Podporovaný bol hlavne scénický folklorizmus. Od 90. rokov 20. storočia začali na Slovensku vznikať školy s rozšíreným vyučovaním regionálnej výchovy, zamerané na výučbu žiačok a žiakov prostredníctvom regionálnych prvkov – obyčají, slovesnosti, tancov, piesní, dialektu, regionálneho názvoslovia, osobností regiónu, atď. Ako jedna z prvých využívala regionálne prvky vo vyučovacom procese Základná škola v Liptovských Sliačoch. K ďalším takýmto školám okrem iných patria napr. základné školy v (uvedené v abecednom poradí): Banskej Bystrici, Bratislave, Detve, Liptovskej Lúžnej, Liptovskej Tepličke, Liptovských Sliačoch, Malatinej, Mani, Očovej, Semerove, Slovenskej Ľupči, Zázrivej, Ždiari. Uplatňovanie prvkov tradičnej kultúry vo vyučovacom procese sa realizovalo aj realizuje viacerými spôsobmi:
- vytvorenie samostatného predmetu regionálna výchova (napr. ZŠ v Podhoranoch),
- vytvorenie viacerých samostatných predmetov (napr. ako v ZŠ v Liptovskej Tepličke regionálny dejepis, regionálny zemepis, regionálna hudobná výchova),
- využívanie prvkov tradičnej kultúry v jednotlivých už existujúcich vyučovacích predmetoch (napr. v rámci predmetu hudobná výchova sa žiaci učia aj lokálne piesne).
Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (č. 245/2008 Z. z.), ktorý nadobudol účinnosť 1. septembra 2008, umožnil školám vytvoriť si popri Štátnom vzdelávacom programe aj vlastný Školský vzdelávací program. V rámci neho je možné zvoliť si predmety z ponuky odporúčaných predmetov alebo vytvoriť vlastné predmety, a tým zvoliť špecifické zameranie a smerovanie školy. Tu sa školám otvára široký priestor na činnosť, ktorou môžu zaujať a prilákať žiakov, žiačky a ich rodičov. Je to tiež priestor, kde sa dá využiť regionálna výchova." (Monika Konopásková)
Gajdošský dvor a ďalšie organizačné aktivity Alžbety Čadeckej (2. ročník/Mgr.) /2. 12. 2012
"Gajdošský dvor sa tento rok (2012) prvýkrát pripojil ku kultúrnym dvorom festivalu Hontianska Paráda v Hrušove. Miesto konania sme si vybrali kvôli stretu hlavnej myšlienky festivalu s našimi snami, a to priblížiť, najmä však prinavrátiť gajdy širokej verejnosti.
Návštevníci festivalu mali možnosť pri vstupe do gajdošského dvora zhliadnuť ukážku výroby gájd, ktorú prezentoval výrobca gájd Juraj Dufek. Na stole pred ním boli poukladané neopracované kúsky dreva, postupne sa meniace na vyzdobenú melodickú píšťalu gájd. Vďaka názornej ukážke výrobných postupov si každý návštevník mohol uvedomiť pomerne dlhú cestu výroby i to, na akom princípe gajdy fungujú. Hlavne deti ale aj ostatní záujemci mali možnosť priučiť sa výrobe trstinových piskorov, ktoré v minulosti často slúžili ako detská hudobná hračka.
Návštevníci festivalu mali možnosť pri vstupe do gajdošského dvora zhliadnuť ukážku výroby gájd, ktorú prezentoval výrobca gájd Juraj Dufek. Na stole pred ním boli poukladané neopracované kúsky dreva, postupne sa meniace na vyzdobenú melodickú píšťalu gájd. Vďaka názornej ukážke výrobných postupov si každý návštevník mohol uvedomiť pomerne dlhú cestu výroby i to, na akom princípe gajdy fungujú. Hlavne deti ale aj ostatní záujemci mali možnosť priučiť sa výrobe trstinových piskorov, ktoré v minulosti často slúžili ako detská hudobná hračka.
|
Z Gajdošského dvora sa voľne prechádzalo do Gajdošskej izby. Tá bola vyzdobená výstavou slovenských gájd rôznych typov a ako zaujímavosť sme pripojili i španielske či historické typy gájd. Atmosféru dotvárali plagáty z domácich i zahraničných festivalov, články z novín, informačné letáky skupín a súborov, v ktorých pôsobia hráči na gajdách. Okrem toho to bolo množstvo knižných publikácií, súčasné i historické fotografie gájd, ďalej články o významných slovenských gajdošoch (napr. o Jozefovi Antalíkovi, Dominikovi Garajovi, Jurajovi Michelíkovi a iných). Ako zvláštnosť sme pripravili mapu, na ktorej si návštevníci mohli pozrieť obrázky s typologickým popisom gájd vyskytujúcich sa v jednotlivých kultúrnych regiónoch Slovenska. Veľkou zaujímavosťou, ktorá divákov potešila bola videoprojekcia filmov s gajdošskou tematikou, nahrávky z gajdošských festivalov, vystúpení alebo dokumentárne filmové snímky.
|
|
Samozrejme celá výstava a „život“ v gajdošskom dvore sa nezaobišiel bez zvuku gájd a odborného výkladu od samotných gajdošov: gajdošský dvor dopĺňalo celkom 15 gajdošov osobne :-)! V budúcnosti by sme chceli gajdošský dvor zdokonaliť, rozšíriť o množstvo ďalších informácií, hlavne pripojiť školu tanca s gajdošským hudobným sprievodom a v neposlednom rade získať ďalších priaznivcov tohto hudobného nástroj či záujemcov o výučbu hry na gajdách.
Gajdošský dvor organizovalo Občianske združenie Spojené huky Slovenska, ktorého členmi sú aj študenti a absolventi Katedry etnológie a etnomuzikológie FF UKF v Nitre." (Alžbeta Čadecká)
Gajdošský dvor organizovalo Občianske združenie Spojené huky Slovenska, ktorého členmi sú aj študenti a absolventi Katedry etnológie a etnomuzikológie FF UKF v Nitre." (Alžbeta Čadecká)
