Hudobno-tanečný folklorizmus: Problémy a ich riešenia
Názov: Hudobno-tanečný folklorizmus: problémy a ich riešenia. Zborník z vedeckej konferencie.
Zostavovateľka a výkonná redaktorka: Jana Ambrózová Recenzenti: Prof. PhDr. Oskár Elschek, DrSc., Mgr. art. Vladimír Kyseľ Návrh obálky a fotografie: Lubo Balko Grafická úprava a sadzba textu: Jana Ambrózová Vydanie: prvé Miesto vydania: Nitra Vydavateľ: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Katedra etnológie a folkloristiky FF UKF v Nitre Počet strán: 207 s. ISBN: 978-80-558-0187-2 EAN: 9788055801872 Program a bližšie informácie o koncepcii konferencie |
OBSAH
Predhovor /Jana Ambrózová
Ľudová hudba a prístupy k jej spracovaniu na pôde folklorizmu /Alžbeta Lukáčová
Proces aranžérskeho spracovania ľudovej hudby pre konkrétne choreografické dielo:
víťazná choreografia FS Technik /Peter Obuch
K vybraným problémom speváckej praxe vo folklórnych súboroch a dedinských folklórnych skupinách /Margita Jágerová
Vybrané pastierske ľudové hudobné nástroje a ich hudba v minulosti a súčasnosti /Karol Kočík
Teoretické východiská k scénickému spracovaniu krútivých tancov /Barbora Morongová
Analýza ľudového tanca /Agáta Krausová
Improvizácia ako jedna zo schopností interpreta ľudového tanca /Stanislav Marišler
Organické prepojenie hudby a tanca v priebehu tradičnej tanečnej príležitosti a otázka ich inscenovania
v rôznych stupňoch štylizácie (poznámky a skúsenosti z praxe) /Jozef Lehocký
Systém celoštátnych súťažných prehliadok folklórnych kolektívov a sólistov v súčasnosti /Katarína Babčáková
Choreografická tvorba a úroveň štylizácie v amatérskych folklórnych súboroch na Slovensku /Ján Blaho
Folklór na scéne – čo s ním? /Juraj Hamar
Ľudová hudba a prístupy k jej spracovaniu na pôde folklorizmu /Alžbeta Lukáčová
Proces aranžérskeho spracovania ľudovej hudby pre konkrétne choreografické dielo:
víťazná choreografia FS Technik /Peter Obuch
K vybraným problémom speváckej praxe vo folklórnych súboroch a dedinských folklórnych skupinách /Margita Jágerová
Vybrané pastierske ľudové hudobné nástroje a ich hudba v minulosti a súčasnosti /Karol Kočík
Teoretické východiská k scénickému spracovaniu krútivých tancov /Barbora Morongová
Analýza ľudového tanca /Agáta Krausová
Improvizácia ako jedna zo schopností interpreta ľudového tanca /Stanislav Marišler
Organické prepojenie hudby a tanca v priebehu tradičnej tanečnej príležitosti a otázka ich inscenovania
v rôznych stupňoch štylizácie (poznámky a skúsenosti z praxe) /Jozef Lehocký
Systém celoštátnych súťažných prehliadok folklórnych kolektívov a sólistov v súčasnosti /Katarína Babčáková
Choreografická tvorba a úroveň štylizácie v amatérskych folklórnych súboroch na Slovensku /Ján Blaho
Folklór na scéne – čo s ním? /Juraj Hamar
PRÍSPEVKY
Ľudová hudba a prístupy k jej spracovaniu na pôde folklorizmu
Alžbeta Lukáčová
Abstrakt
Hudobno-folklórny materiál slúžil ako zdroj inšpirácie a tvorivá provokácia pre skladateľskú tvorbu vo viacerých štýlových obdobiach, s väčším dôrazom v 19. a 20. storočí. Práca s hudobno-folklórnymi témami sa však historicky odohrávala predovšetkým na pôde artificiálnej hudby zasahujúc väčšinu jej druhov a žánrov. Zásadnú zmenu v kontexte využívania ľudovej hudby mimo jej prirodzené prostredie prinieslo nové spoločenské zriadenie po 2. svetovej vojne a s ním aj mohutný rozvoj folklorizmu. Práve prezentácia folklórnych javov na javisku, resp. pre divákov a poslucháčov a snaha podrobovať ich rôznemu stupňu štylizácie priniesli nové otázky z hľadiska spôsobu aranžérskej a skladateľskej práce. Zjednodušene povedané, problém prístupu k spracovávaniu a prezentácii tradičného hudobného folklóru spočíva v miere rešpektovania alebo narúšania autentickej predlohy a v zastúpení individuálneho umeleckého vkladu toho, kto s ňou pracuje. Príspevok sa pokúša priniesť obraz o variabilite foriem práce s hudobno-folklórnym materiálom, a to jednak v spätnom pohľade na povojnový vývoj, jednak z hľadiska ich perspektív a možností v budúcnosti. Rieši problematiku citácie a imitácie v hudobnej tvorbe, a to v kontexte prezentovania ďalších folklórnych javov v rámci scénického folklorizmu.
Kľúčové slová: tradičná ľudová hudba, hudobná úprava, umelecká štylizácia, amatérske a profesionálne hudobné telesá, populárna hudba, worldmusic
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,4 MB)
Alžbeta Lukáčová
Abstrakt
Hudobno-folklórny materiál slúžil ako zdroj inšpirácie a tvorivá provokácia pre skladateľskú tvorbu vo viacerých štýlových obdobiach, s väčším dôrazom v 19. a 20. storočí. Práca s hudobno-folklórnymi témami sa však historicky odohrávala predovšetkým na pôde artificiálnej hudby zasahujúc väčšinu jej druhov a žánrov. Zásadnú zmenu v kontexte využívania ľudovej hudby mimo jej prirodzené prostredie prinieslo nové spoločenské zriadenie po 2. svetovej vojne a s ním aj mohutný rozvoj folklorizmu. Práve prezentácia folklórnych javov na javisku, resp. pre divákov a poslucháčov a snaha podrobovať ich rôznemu stupňu štylizácie priniesli nové otázky z hľadiska spôsobu aranžérskej a skladateľskej práce. Zjednodušene povedané, problém prístupu k spracovávaniu a prezentácii tradičného hudobného folklóru spočíva v miere rešpektovania alebo narúšania autentickej predlohy a v zastúpení individuálneho umeleckého vkladu toho, kto s ňou pracuje. Príspevok sa pokúša priniesť obraz o variabilite foriem práce s hudobno-folklórnym materiálom, a to jednak v spätnom pohľade na povojnový vývoj, jednak z hľadiska ich perspektív a možností v budúcnosti. Rieši problematiku citácie a imitácie v hudobnej tvorbe, a to v kontexte prezentovania ďalších folklórnych javov v rámci scénického folklorizmu.
Kľúčové slová: tradičná ľudová hudba, hudobná úprava, umelecká štylizácia, amatérske a profesionálne hudobné telesá, populárna hudba, worldmusic
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,4 MB)
Proces aranžérskeho spracovania ľudovej hudby pre konkrétne choreografické dielo:
víťazná choreografia FS Technik
Peter Obuch
Abstrakt
V príspevku autor predstavuje jeden z možných spôsobov práce s pôvodným hudobným materiálom vo folklórnych súboroch, a to na príklade hudby k choreografii „Vtáka po perí, tanec po muzike“, v ktorom bol spracovaný tradičný hudobno-tanečný folklór z obce Horné Pršany. Na základe reflexie teoretických a praktických východisk a postupov, uplatnených pri scénickom spracovaní tradičnej hudby v rámci choreografie “Vtáka po perí, tanec po muzike“ z repertoáru Folklórneho súboru Technik sa autor venuje problematike analýzy herných štýlov z filmového, resp. zvukového záznamu, osvojovaniu si princípov štýlovej interpretácie hudby s využitím hudobnej improvizácie a aranžérskym a kompozičným metódam uplatneným pri tvorbe konkrétneho hudobno-tanečného diela.
Kľúčové slová: hudobný sprievod, aranžérske postupy, choreografia, pôvodný hudobný materiál, štylizácia, štýlová interpretácia
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,9 MB)
víťazná choreografia FS Technik
Peter Obuch
Abstrakt
V príspevku autor predstavuje jeden z možných spôsobov práce s pôvodným hudobným materiálom vo folklórnych súboroch, a to na príklade hudby k choreografii „Vtáka po perí, tanec po muzike“, v ktorom bol spracovaný tradičný hudobno-tanečný folklór z obce Horné Pršany. Na základe reflexie teoretických a praktických východisk a postupov, uplatnených pri scénickom spracovaní tradičnej hudby v rámci choreografie “Vtáka po perí, tanec po muzike“ z repertoáru Folklórneho súboru Technik sa autor venuje problematike analýzy herných štýlov z filmového, resp. zvukového záznamu, osvojovaniu si princípov štýlovej interpretácie hudby s využitím hudobnej improvizácie a aranžérskym a kompozičným metódam uplatneným pri tvorbe konkrétneho hudobno-tanečného diela.
Kľúčové slová: hudobný sprievod, aranžérske postupy, choreografia, pôvodný hudobný materiál, štylizácia, štýlová interpretácia
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,9 MB)
K vybraným problémom speváckej praxe vo folklórnych súboroch a dedinských folklórnych skupinách
Margita Jágerová
Abstrakt
Slovenská ľudová pieseň ako jedna z veľmi dôležitých zložiek scénického folklorizmu má svoje opodstatnené miesto v prezentácii jednotlivých telies, či už vo forme samostatného speváckeho prejavu, alebo ako súčasť choreografických tanečných útvarov. Príspevok prináša pohľad na skúsenosti z prezentácie spevného materiálu na folklórnej scéne v rôznych folklórnych telesách, pričom sa venuje metodickým poznámkam pri spracovaní a uvádzaní piesňových prejavov na scéne; pomenúva aj niektoré nesprávne a nevhodné postupy, navrhuje riešenia problematických aspektov tohto procesu. Taktiež stručne charakterizuje a vymedzuje základné štýlotvorné prvky piesňového materiálu s akcentom na uplatňovanie regionálnych a lokálnych špecifík spevnej kultúry. Jeho hlavným cieľom je pomenovať stav v danej oblasti a metodologicky prispieť k riešeniu niektorých vybraných otázok.
Kľúčové slová: ľudová pieseň, spevácka skupina, repertoár, spevný prejav, štylizácia, choreografia, štýlotvorný prvok
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,4 MB)
Margita Jágerová
Abstrakt
Slovenská ľudová pieseň ako jedna z veľmi dôležitých zložiek scénického folklorizmu má svoje opodstatnené miesto v prezentácii jednotlivých telies, či už vo forme samostatného speváckeho prejavu, alebo ako súčasť choreografických tanečných útvarov. Príspevok prináša pohľad na skúsenosti z prezentácie spevného materiálu na folklórnej scéne v rôznych folklórnych telesách, pričom sa venuje metodickým poznámkam pri spracovaní a uvádzaní piesňových prejavov na scéne; pomenúva aj niektoré nesprávne a nevhodné postupy, navrhuje riešenia problematických aspektov tohto procesu. Taktiež stručne charakterizuje a vymedzuje základné štýlotvorné prvky piesňového materiálu s akcentom na uplatňovanie regionálnych a lokálnych špecifík spevnej kultúry. Jeho hlavným cieľom je pomenovať stav v danej oblasti a metodologicky prispieť k riešeniu niektorých vybraných otázok.
Kľúčové slová: ľudová pieseň, spevácka skupina, repertoár, spevný prejav, štylizácia, choreografia, štýlotvorný prvok
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,4 MB)
Vybrané pastierske ľudové hudobné nástroje a ich hudba v minulosti a súčasnosti
Karol Kočík
Abstrakt
Na tradičné hudobné aerofóny – najmä píšťaly – možno nazerať z rôznych hľadísk. Autor ich skúmanie v zmysle svojej profesie ekológa prepája s poznatkami o kultúrnom a prírodnom prostredí, v ktorom prešli stáročným vývojom. Prezentuje podmienky vývoja a význam pastierstva najmä v prostredí karpatskej oblasti, využívajúc pri tom poznatky tzv. krajinnej ekológie. V ďalších častiach uvádza etnografické dáta k pastierstvu a tzv. “pastierskemu stavu” a analyzuje súvis tejto špecifickej sociálnej (profesijnej) skupiny s výrobou, využívaním a samotnou hudobnou produkciou spojenou s predmetnou skupinou hudobných nástrojov. V druhej časti príspevku sa pozornosť venuje zmenám vo výrobe a hudobnej interpretácii, ktoré nastali pod vplyvom širších sociálno-kultúrnych kontextov, do istej miery pod vplyvom scénického folklorizmu. Príspevok završuje úvaha nad súčasným stavom a možnosťami tvorivejšieho hudobného využitia pastierskeho hudobného inštrumentára na folklórnej scéne.
Kľúčové slová: krajinná ekológia, pastiersky stav, valasi, pastierske hudobné nástroje, konštrukčné a tónotvorné vlastnosti nástrojov, vplyv scénického folklorizmu
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,6 MB)
Karol Kočík
Abstrakt
Na tradičné hudobné aerofóny – najmä píšťaly – možno nazerať z rôznych hľadísk. Autor ich skúmanie v zmysle svojej profesie ekológa prepája s poznatkami o kultúrnom a prírodnom prostredí, v ktorom prešli stáročným vývojom. Prezentuje podmienky vývoja a význam pastierstva najmä v prostredí karpatskej oblasti, využívajúc pri tom poznatky tzv. krajinnej ekológie. V ďalších častiach uvádza etnografické dáta k pastierstvu a tzv. “pastierskemu stavu” a analyzuje súvis tejto špecifickej sociálnej (profesijnej) skupiny s výrobou, využívaním a samotnou hudobnou produkciou spojenou s predmetnou skupinou hudobných nástrojov. V druhej časti príspevku sa pozornosť venuje zmenám vo výrobe a hudobnej interpretácii, ktoré nastali pod vplyvom širších sociálno-kultúrnych kontextov, do istej miery pod vplyvom scénického folklorizmu. Príspevok završuje úvaha nad súčasným stavom a možnosťami tvorivejšieho hudobného využitia pastierskeho hudobného inštrumentára na folklórnej scéne.
Kľúčové slová: krajinná ekológia, pastiersky stav, valasi, pastierske hudobné nástroje, konštrukčné a tónotvorné vlastnosti nástrojov, vplyv scénického folklorizmu
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,6 MB)
Teoretické východiská k scénickému spracovaniu krútivých tancov
Barbora Morongová
Abstrakt
Korektné scénické spracovanie akéhokoľvek tradičného tanca (nezávisle na miere štylizácie) vyžaduje od autora okrem talentu a tvorivých schopností aj podrobné štúdium vybranej tanečnej predlohy. Okrem formálnej stránky je potrebné vnímať tanec v širších súvislostiach. V rámci tanečnej produkcie, ktorú prezentuje naša folklórna scéna, patrí popredné miesto párovým – krútivým tancom. Nakoľko v živej tradícii už bohaté improvizované krútivé tance nájdeme len veľmi ojedinele, pri príprave ich inscenovania je prospešné poznávať ich podobu a relevantné existenčné podmienky z čo najväčšieho množstva dostupných prameňov. Ideálne je opierať sa o výsledky špecializovaných etnochoreologických výskumov či zvukové/audiovizuálne záznamy. Pri práci s pramenným materiálom však treba zohľadňovať viaceré skutočnosti, z ktorých niektoré sa pokúsime v krátkosti načrtnúť. Po stručnej charakteristike krútivých tancov a súvislostí týkajúcich sa ich vzniku nasleduje v príspevku prehľad vybraných regionálnych osobitostí základnej choreografickej štruktúry krútivých tancov na Slovensku. Následne venujem pozornosť najvýraznejším tendenciám v procese premien krútivých tancov od 2. polovice 20. storočia v ich prirodzenom prostredí. V závere uvádzam niektoré z odporúčaní pre scénické spracovanie krútivých tancov.
Kľúčové slová: krútivé tance, štruktúra krútivých tancov, regionálne špecifiká krútivých tancov, tendencie premien tanca
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,5 MB)
Barbora Morongová
Abstrakt
Korektné scénické spracovanie akéhokoľvek tradičného tanca (nezávisle na miere štylizácie) vyžaduje od autora okrem talentu a tvorivých schopností aj podrobné štúdium vybranej tanečnej predlohy. Okrem formálnej stránky je potrebné vnímať tanec v širších súvislostiach. V rámci tanečnej produkcie, ktorú prezentuje naša folklórna scéna, patrí popredné miesto párovým – krútivým tancom. Nakoľko v živej tradícii už bohaté improvizované krútivé tance nájdeme len veľmi ojedinele, pri príprave ich inscenovania je prospešné poznávať ich podobu a relevantné existenčné podmienky z čo najväčšieho množstva dostupných prameňov. Ideálne je opierať sa o výsledky špecializovaných etnochoreologických výskumov či zvukové/audiovizuálne záznamy. Pri práci s pramenným materiálom však treba zohľadňovať viaceré skutočnosti, z ktorých niektoré sa pokúsime v krátkosti načrtnúť. Po stručnej charakteristike krútivých tancov a súvislostí týkajúcich sa ich vzniku nasleduje v príspevku prehľad vybraných regionálnych osobitostí základnej choreografickej štruktúry krútivých tancov na Slovensku. Následne venujem pozornosť najvýraznejším tendenciám v procese premien krútivých tancov od 2. polovice 20. storočia v ich prirodzenom prostredí. V závere uvádzam niektoré z odporúčaní pre scénické spracovanie krútivých tancov.
Kľúčové slová: krútivé tance, štruktúra krútivých tancov, regionálne špecifiká krútivých tancov, tendencie premien tanca
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,5 MB)
Analýza ľudového tanca
Agáta Krausová
Abstrakt
Cieľom príspevku je poukázať na dôležitosť a nevyhnutnosť analýzy ľudového tanca pre jeho ďalšie choreografické spracovanie. Pre lepšie pochopenie základnej myšlienky je nutné uviesť všeobecné informácie o „jazyku“ folklóru, o improvizácii v ľudovom tanci a procese osvojenia si tanečných návykov. Analýza tanca je prezentovaná na základe filmu Ľudové tance, Parchovany (Osvetový ústav 1975). Analýza je aplikovaná v 5 rovinách: 1. skúmaním morfológie tanečného motívu ako jednotného celku v rámci tanečného sledu, 2. podľa štruktúry motívu v motivickom rade, 3. štruktúry motivických reťazcov v tanečnom slede, 4. z hľadiska kolektívnej pamäti, a nakoniec 5. z hľadiska tanečných variantov existujúcich v kolektívnom vedomí. Syntéza skúmania tanca poskytuje údaje o ženských a mužských motívoch, ohraničení motívov podľa fáz, štrukturálnych funkciách motívov, koncových formulách, základných schémach tvorby tanca. Získané teoretické vedomosti sú následne aplikované do výchovno-vzdelávacieho procesu a do choreografickej tvorby.
Kľúčové slová: ľudový tanec, analýza, motív, morfológia, štrukturálna funkcia, motivický rad, sled tanca, kolektívna pamäť, norma, schéma, variant
Stiahnuť príspevok (.pdf / 2,4 MB)
Agáta Krausová
Abstrakt
Cieľom príspevku je poukázať na dôležitosť a nevyhnutnosť analýzy ľudového tanca pre jeho ďalšie choreografické spracovanie. Pre lepšie pochopenie základnej myšlienky je nutné uviesť všeobecné informácie o „jazyku“ folklóru, o improvizácii v ľudovom tanci a procese osvojenia si tanečných návykov. Analýza tanca je prezentovaná na základe filmu Ľudové tance, Parchovany (Osvetový ústav 1975). Analýza je aplikovaná v 5 rovinách: 1. skúmaním morfológie tanečného motívu ako jednotného celku v rámci tanečného sledu, 2. podľa štruktúry motívu v motivickom rade, 3. štruktúry motivických reťazcov v tanečnom slede, 4. z hľadiska kolektívnej pamäti, a nakoniec 5. z hľadiska tanečných variantov existujúcich v kolektívnom vedomí. Syntéza skúmania tanca poskytuje údaje o ženských a mužských motívoch, ohraničení motívov podľa fáz, štrukturálnych funkciách motívov, koncových formulách, základných schémach tvorby tanca. Získané teoretické vedomosti sú následne aplikované do výchovno-vzdelávacieho procesu a do choreografickej tvorby.
Kľúčové slová: ľudový tanec, analýza, motív, morfológia, štrukturálna funkcia, motivický rad, sled tanca, kolektívna pamäť, norma, schéma, variant
Stiahnuť príspevok (.pdf / 2,4 MB)
Improvizácia ako jedna zo schopností interpreta ľudového tanca
Stanislav Marišler
Abstrakt
Princíp realizácie veľkej časti slovenských ľudových tancov spočíva v samostatnej improvizácii interpretov. Interpreti vo folklórnych súboroch sú ešte aj v súčasnosti vedení skôr k choreografickému vnímaniu ľudového tanca, schopnosťou improvizovať v mnohých prípadoch nedisponujú. Metodika smerujúca k zvládnutiu schopnosti improvizovať je založená na rozvíjaní tzv. „pamäti na významy“. Interpreti sa učia pracovať s tanečnými motívmi podľa vlastného uváženia, súčasne ale musia zohľadňovať určité vopred zadané pravidlá, determinujúce motivickú štruktúru zvoleného tanca. K týmto vnútorným pravidlám, ktoré jednotlivé tance špecifikujú a podľa ktorých interpret tancuje, je možné dospieť analýzou tanca. Zdokonaľovaním schopností improvizácie sa tanečník zlepšuje nielen interpretačne, ale zlepšuje tiež vlastný cit pre rozpoznanie motivickej skladby tanca a schopnosť vnímať vnútorné zákonitosti, ktorými sú v jednotlivých lokálnych variantoch tancov tieto motívy vzájomne usporiadané.
Kľúčové slová: ľudový tanec, improvizácia, interpret, tanečná pamäť, štruktúra tanca, funkcia motívov
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,3 MB)
VIDEOUKÁŽKY
Stanislav Marišler
Abstrakt
Princíp realizácie veľkej časti slovenských ľudových tancov spočíva v samostatnej improvizácii interpretov. Interpreti vo folklórnych súboroch sú ešte aj v súčasnosti vedení skôr k choreografickému vnímaniu ľudového tanca, schopnosťou improvizovať v mnohých prípadoch nedisponujú. Metodika smerujúca k zvládnutiu schopnosti improvizovať je založená na rozvíjaní tzv. „pamäti na významy“. Interpreti sa učia pracovať s tanečnými motívmi podľa vlastného uváženia, súčasne ale musia zohľadňovať určité vopred zadané pravidlá, determinujúce motivickú štruktúru zvoleného tanca. K týmto vnútorným pravidlám, ktoré jednotlivé tance špecifikujú a podľa ktorých interpret tancuje, je možné dospieť analýzou tanca. Zdokonaľovaním schopností improvizácie sa tanečník zlepšuje nielen interpretačne, ale zlepšuje tiež vlastný cit pre rozpoznanie motivickej skladby tanca a schopnosť vnímať vnútorné zákonitosti, ktorými sú v jednotlivých lokálnych variantoch tancov tieto motívy vzájomne usporiadané.
Kľúčové slová: ľudový tanec, improvizácia, interpret, tanečná pamäť, štruktúra tanca, funkcia motívov
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,3 MB)
VIDEOUKÁŽKY
|
|
|
Organické prepojenie hudby a tanca v priebehu tradičnej tanečnej príležitosti a otázka ich inscenovania v rôznych stupňoch štylizácie (poznámky a skúsenosti z praxe)
Jozef Lehocký
Abstrakt
Tak ako tanečný prejav, spev a hudobný sprievod tvorili počas tanca v tradičnom prostredí organický celok, mali by všetky tieto zložky vo vyváženej proporcii tvoriť celok aj pri ich scénickom spracovaní. Uplatnenie tejto požiadavky je možné len vtedy, keď tvorcovia inscenácie poznajú východiskový „materiál“ – spevné, tanečné a hudobné tradície lokality, na ktorú sa zameriavajú. Možností, akými informácie o nich v rôznych formách získať a spracovať je viacero. V celoslovenskom meradle je ich pomerne veľa, veľmi málo sa viaže k územiu západného Slovenska. Cez optiku informácií z terénneho výskumu v spomenutej oblasti a cez praktické skúsenosti so scénickým folklorizmom sa autor pokúša zhodnotiť a charakterizovať aktuálnu tvorbu vo folklórnych súboroch a folklórnych skupinách a mieru zachovávania pôvodného vzťahu hudobnej a tanečnej zložky v ich choreografiách. Ťažiskom príspevku je predstavenie teoretických východísk, ktoré sú v spojení s invenciou tvorcov a hudobným a choreografickým „remeslom“ predpokladmi úspešnej inscenácie.
Kľúčové slová: pramene k štúdiu ľudového tanca, terénny výskum, dva stupne štylizácie, vzťah hudby a tanca, choreografia, autorský vklad
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,4 MB)
Jozef Lehocký
Abstrakt
Tak ako tanečný prejav, spev a hudobný sprievod tvorili počas tanca v tradičnom prostredí organický celok, mali by všetky tieto zložky vo vyváženej proporcii tvoriť celok aj pri ich scénickom spracovaní. Uplatnenie tejto požiadavky je možné len vtedy, keď tvorcovia inscenácie poznajú východiskový „materiál“ – spevné, tanečné a hudobné tradície lokality, na ktorú sa zameriavajú. Možností, akými informácie o nich v rôznych formách získať a spracovať je viacero. V celoslovenskom meradle je ich pomerne veľa, veľmi málo sa viaže k územiu západného Slovenska. Cez optiku informácií z terénneho výskumu v spomenutej oblasti a cez praktické skúsenosti so scénickým folklorizmom sa autor pokúša zhodnotiť a charakterizovať aktuálnu tvorbu vo folklórnych súboroch a folklórnych skupinách a mieru zachovávania pôvodného vzťahu hudobnej a tanečnej zložky v ich choreografiách. Ťažiskom príspevku je predstavenie teoretických východísk, ktoré sú v spojení s invenciou tvorcov a hudobným a choreografickým „remeslom“ predpokladmi úspešnej inscenácie.
Kľúčové slová: pramene k štúdiu ľudového tanca, terénny výskum, dva stupne štylizácie, vzťah hudby a tanca, choreografia, autorský vklad
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,4 MB)
Systém celoštátnych súťažných prehliadok folklórnych kolektívov a sólistov v súčasnosti
Katarína Babčáková
Abstrakt
Folklórne hnutie na Slovensku má niekoľko desiatok rokov trvajúcu tradíciu. Približne od polovice 20. stor. sa v súvislosti s jeho inštitucionálne podmieneným rozmachom začali organizovať aj súťažné prehliadky folklórnych kolektívov a jednotlivcov. Detské folklórne súbory, folklórne súbory, folklórne skupiny, ľudové hudby, spevácke skupiny, sólisti speváci, sólisti-inštrumentalisti či tanečníci sa v istej periodicite zúčastňujú postupových súťaží. Z regionálnych a krajských kôl tak výberom realizovaným odbornými porotami tí najúspešnejší postupujú až do celoštátnych kôl. Základným metodickým materiálom pre organizáciu a hodnotenie týchto súťaží sú propozície Národného osvetového centra, ktoré je vyhlasovateľom aj odborným garantom podujatia. Aktuálny, pomerne dôsledne prepracovaný systém čiastočne nadväzujúci na predchádzajúci systém kategorizácie folklórnych kolektívov, je však v súčasnosti predmetom mnohých diskusií a otázok v prostredí odbornej aj laickej verejnosti.
Kľúčové slová: scénický folklorizmus, folklórne festivaly, súťažné prehliadky, propozície súťaže, kategorizácia kolektívov, miera štylizácie folklóru
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,4 MB)
Katarína Babčáková
Abstrakt
Folklórne hnutie na Slovensku má niekoľko desiatok rokov trvajúcu tradíciu. Približne od polovice 20. stor. sa v súvislosti s jeho inštitucionálne podmieneným rozmachom začali organizovať aj súťažné prehliadky folklórnych kolektívov a jednotlivcov. Detské folklórne súbory, folklórne súbory, folklórne skupiny, ľudové hudby, spevácke skupiny, sólisti speváci, sólisti-inštrumentalisti či tanečníci sa v istej periodicite zúčastňujú postupových súťaží. Z regionálnych a krajských kôl tak výberom realizovaným odbornými porotami tí najúspešnejší postupujú až do celoštátnych kôl. Základným metodickým materiálom pre organizáciu a hodnotenie týchto súťaží sú propozície Národného osvetového centra, ktoré je vyhlasovateľom aj odborným garantom podujatia. Aktuálny, pomerne dôsledne prepracovaný systém čiastočne nadväzujúci na predchádzajúci systém kategorizácie folklórnych kolektívov, je však v súčasnosti predmetom mnohých diskusií a otázok v prostredí odbornej aj laickej verejnosti.
Kľúčové slová: scénický folklorizmus, folklórne festivaly, súťažné prehliadky, propozície súťaže, kategorizácia kolektívov, miera štylizácie folklóru
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,4 MB)
Choreografická tvorba a úroveň štylizácie v amatérskych folklórnych súboroch na Slovensku
Ján Blaho
Abstrakt
Príspevok sa venuje rôznorodým fenoménom neoddeliteľne prepojených s choreografickou prácou vo folklórnych súboroch, akými sú napr. tvorivosť, talent interpreta a choreografa, plagiát v scénickej tvorbe, tiež problematike choreografickej a autorskej tvorby, fenoménu choreografickej osobnosti. V neposlednom rade sa autor príspevku dotýka aktuálnych trendov a úrovne štylizácie v amatérskych folklórnych súboroch na Slovensku a najproblematickejších otázok, spojených sú súčasnou choreografickou tvorbou.
Kľúčové slová: choreograf, choreografické dielo, ľudový tanec, predloha, štylizácia, divák, scéna, vývoj scénického folklorizmu
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,3 MB)
Ján Blaho
Abstrakt
Príspevok sa venuje rôznorodým fenoménom neoddeliteľne prepojených s choreografickou prácou vo folklórnych súboroch, akými sú napr. tvorivosť, talent interpreta a choreografa, plagiát v scénickej tvorbe, tiež problematike choreografickej a autorskej tvorby, fenoménu choreografickej osobnosti. V neposlednom rade sa autor príspevku dotýka aktuálnych trendov a úrovne štylizácie v amatérskych folklórnych súboroch na Slovensku a najproblematickejších otázok, spojených sú súčasnou choreografickou tvorbou.
Kľúčové slová: choreograf, choreografické dielo, ľudový tanec, predloha, štylizácia, divák, scéna, vývoj scénického folklorizmu
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,3 MB)
Folklór na scéne – čo s ním?
Juraj Hamar
Abstrakt
K hlavným problémom autorov ktorí inscenujú folklór pre potreby javiska (tvorba pre folklórne súbory, alebo pre folklórne festivaly) je spor medzi autentickosťou a štylizáciou. Tento problém sa týka odbornej i laickej verejnosti, ktorá folklór na scéne hodnotí. Ak o autentickosti hovoríme z pohľadu etnológie, táto kategória je konfrontovaná s autentickým ako s tým, čo je pôvodné, tradičné, archetypálne. Ak o autentickosti hovoríme z pohľadu umeleckej tvorby a interpretácie, dostávame sa na pôdu estetiky, psychológie, sociológie a antropológie, pre ktoré v centre pozornosti stojí autentické ako
osobné, citové, intímne, estetické prežívanie, estetická skúsenosť, katarzia, a pod. V tomto zmysle autentické nemá žiadnu súvislosť s napodobnením, kopírovaním, citáciou, transkripciou či adaptáciou pôvodnej predlohy. Autentickosť súvisí predovšetkým s procesom tvorby, interpretácie a recepcie umeleckého diela – v našom prípade folklórneho diela na scéne. Vo folklóre na scéne potom ide skôr o autentifikáciu než autentickosť.
Kľúčové slová: folklór, scéna, scénický folklorizmus, autentickosť, štylizácia, autentifikácia, umelecké tvorba
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,33 MB)
Juraj Hamar
Abstrakt
K hlavným problémom autorov ktorí inscenujú folklór pre potreby javiska (tvorba pre folklórne súbory, alebo pre folklórne festivaly) je spor medzi autentickosťou a štylizáciou. Tento problém sa týka odbornej i laickej verejnosti, ktorá folklór na scéne hodnotí. Ak o autentickosti hovoríme z pohľadu etnológie, táto kategória je konfrontovaná s autentickým ako s tým, čo je pôvodné, tradičné, archetypálne. Ak o autentickosti hovoríme z pohľadu umeleckej tvorby a interpretácie, dostávame sa na pôdu estetiky, psychológie, sociológie a antropológie, pre ktoré v centre pozornosti stojí autentické ako
osobné, citové, intímne, estetické prežívanie, estetická skúsenosť, katarzia, a pod. V tomto zmysle autentické nemá žiadnu súvislosť s napodobnením, kopírovaním, citáciou, transkripciou či adaptáciou pôvodnej predlohy. Autentickosť súvisí predovšetkým s procesom tvorby, interpretácie a recepcie umeleckého diela – v našom prípade folklórneho diela na scéne. Vo folklóre na scéne potom ide skôr o autentifikáciu než autentickosť.
Kľúčové slová: folklór, scéna, scénický folklorizmus, autentickosť, štylizácia, autentifikácia, umelecké tvorba
Stiahnuť príspevok (.pdf / 1,33 MB)